Čo je to PLA?
Kompostovateľný bioplast
Jednorazové poháre z PLA majú s plastovými pohármi spoločný len vzhľad a účel použitia. V čom sa teda líšia?
Začneme pekne po poriadku. Ich výroba. Klasické plastové kelímky, ako ich poznáme z detstva či z typických amerických filmov, nám spôsobili poriadny ekologický problém. Vyrábajú sa z PP, PET alebo PS, čo ich dáva do spoločnej skupiny ropných produktov. Na strane jednej stojí ich výroba, obmedzená svetovými zásobami ropy. Na strane druhej riziká spojené so zdravotnou nezávadnosťou. Ako protiklad stojí pohár z bioplastu PLA, vyrobený výhradne z prírodných surovín na báze kyseliny polymliečnej (polylactid acid, tzv. „PLA“). Ešte stále je to neznámy pojem, však? Skúsime to teda v skratke vysvetliť.
Základná surovina pre výrobu je rastlinná biomasa (najčastejšie kukurica a cukrová trstina, príp. iné rastiny, ktoré obsahujú škrob). Kukurica najprv prechádza mokrým mletím, aby sa oddelil škrob. Škrob sa potom zmieša s kyselinou alebo enzýmami a zahrieva sa. Tento proces „štiepi“ škrob na dextrózu (D-glukózu) alebo kukuričný cukor. Nakoniec fermentáciou glukózy vzniká kyselina mliečna, ktorá je základnou zložkou PLA. Aby vznikla látka vlastnosťami zodpovedajúca klasickým plastom, nastupuje jeden z dvoch možných procesov. Prvý z nich používa laktid ako medziprodukt, čo vedie k vyššej molekulovej hmotnosti. Druhý spôsob spočíva v priamej polymerizácii kyseliny mliečnej.
Znie to komplikovne? Pozrieme sa na benefity, ktoré prináša výroba. PLA pochádza z obnoviteľných zdrojov, ktoré absorbujú CO2 (uhlík) a premieňajú ho na glukózu. To ich robí takmer uhlíkovo neutrálnych. Výroba PLA spotrebuje o 65 percent menej energie ako výroba konvenčných plastov. Vytvára tiež o 68 percent menej skleníkových plynov.
Keď je proces výroby ukončený a PLA pohár sa nám dostane do ruky, môžeme mať istotu, že neobsahuje toxíny. Výborná správa, keďže existujú ako-také riziká pri PET pohárikoch či fliaš alebo pri iných toxických plastoch akými je PS či PC.
Po tom, ako si z nich vychutnáme obľúbený nápoj, nastáva posledná fáza ich životného cyklu. Tak ako by malo byť triedenie samozrejmosťou pri plastovom odpade, aj bioplasty si vyžadujú dávku pozornosti pri likvidácii. Ich základnou vlastnosťou je schopnosť biodegradovať, a teda rozložiť sa na oxid uhličitý, vodu, biomasu a anorganické zlúčeniny pomocou živých organizmov, a to za prítomnosti, alebo bez prítomnosti kyslíka. Čo to znamená? Že sa vedia rozložiť na látky bežne sa vyskytujúce v prírode.
Prirodzená biodegradácia umožňuje, aby sa začlenili do prírodného kolobehu. To však neznamená, že ich možno voľne zahadzovať do prírody (ako čokoľvek iné, čo tam nepatrí!). Potrebujú na to vhodné podmienky, ktoré sú najefektívnejšie v priemyselnej kompostárni. Tá sa líši od domáceho kompostovania najmä stabilnejším prostredím, takže rozklad prebieha rýchlejšie. Bioplasty PLA nepatria do triedeného odpadu k bežným plastom.
Na záver musíme dodať, že bioplasty nie sú jedným a tým istým materiálom. Skladajú sa z celej skupiny materiálov s rôznymi vlastnosťami a použitím. Od toho sa odvíja aj ich rozklad. My pracujeme výlučne s pojmom bioplast PLA alebo len PLA, a to z jediného dôvodu: ide o konkrétny materiál, ktorý je podskupinou biodegradovatelných plastov a je biologicky rozložiteľný a priemyselne kompostovateľný.
